Ďakujeme

Hnutie Pressburg embassy minulý týžden na klubovej akcií Feedback v kafé Scherz oslávilo rok od svojho vzniku. V piatok 20. apríla sme boli za svoje doterajšie aktivity poctení Mimoriadnou cenou primátora mesta Milana Ftáčnika na rok 2012. Toto ocenenie nepratrí iba nám, nepatrí iba mne. Je to prejav vďaky magistrátu všetkým aktívnym obyvateľom, ktorí pomáhajú posúvať Bratislavu smerom dopredu. Patrí to ako ľuďom, ktorí sa zúčastňovali naších akcií, ale aj ostatným aktivistom. Rád by som sa týmto spôsobom všetkým významným zoskupeniam a jednotlivcom poďakoval. Medzi ne patria  - Cyklokoalícia,  ID Space Team, Dobrý trh, Mestský mládežnícky parlament, Bratislava otvorene, Young 4 BA, Mestské zásahy,  a nespočetné množstvo ďalších. Za posledných pár rokov sa toho v Bratislave udialo veľmi veľa – občianska zaangažovanosť stúpa, kultúrna zaangažovanosť tiež. Všetci, ktorí sa venujú nezištne rôznym projektom alebo kultúre si zaslúžia naše uznanie, pretože títo ľudia posúvajú všetko smerom dopredu.

Mimoriadne ocenenie primátora Milana Ftáčnika je pre nás obrovskou cťou, no hlavne motiváciou pokračovať v tom čo robíme a čo nás baví. Budeme radi ak nám v našom úsilí budete naďalej pomáhať, aktívnych ľudí nie je nikdy dosť. Urobme si Bratislavu akou ju chceme mať.

Ďakujeme, ideme ďalej

Adam, Katka, Andrej

Rozhovor s Hummerom

V nedeľu večer pri prechádzke v Starom meste som stretol Tomáša Pečiara z cyklokoalície. Sadli sme si na pivo a okrem mnohých tém ktoré sme prebrali sa vyskytla aj téma Hummeru zaparkovaného na Panskej ulici. Mnoho ľudí už prejavilo svoj negatívny názor, viackrát sa to už riešilo, no pasívnej väčšiny je stále príliš mnoho a Hummer tam parkuje bez problémov ešte doteraz, ako keby sa všetkým okoloidúcim vysmieval.

Keď som sa od Tomáša odpojil, vyšiel z podniku hneď som parkujúce auto zazrel. Mal som sto chutí zahasiť oň cigaretu a nechať ju na kapote, no opýtal som sa okolostojaceho pána či auto patrí jemu. Patrilo. Nasledovalo kolo otázok a odpovedí.

Prečo tam parkuje – vraj tam býva a nemá garáž.

Prečo neparkuje inde – mohol by ale ročný poplatok za parkovacie miesto je  veľmi vysoký.

Určite na to máte peniaze, prečo tak neurobíte – nemám dôvod, dokonca to mám dovolené.

Akože dovolené??

Vicestarosta Starého mesta, jeho známy, mu dovolil parkovať v strede mesta a pokiaľ by s tým mal niekto problém, nech si ich nevšíma.

To ma vážne zarazilo.

Opýtal som sa ho či sa o svoje auto v strede mesta nebojí, a on mi prstom ukázal na vrch budovy kde ma nainštalovanú kameru.

Bol to pán v strednom veku, majiteľ viacerých podnikov v centre a aj napriek Hummeru sa mi zdal celkom rozumný, komunikatívny a nebol arogantný, ako to často býva.

Bol to rodený Bratislavčan a na otázku či tu je spokojný odpovedal nie, vraj kvôli mentalite.

A tá je aká?

Zlá veľmi zlá.

Opýtal som sa či sa to snaží nejako zmeniť. Na rozdiel odo mňa na to má prostriedky no nemá vôľu. Klasická odpoveď – rezignoval. Vraj to nemá zmysel. Spomenul som Havla, ktorý ukázal, že to zmysel má, no odpoveďou bolo že som mladý, naivný a nevidel som to čo on – pranie peňazí, mafiánske praktiky, politika v biznise a biznis v politike.

Vraj sme bezmocní. Odporučil mi z Bratislavy ale aj zo Slovenska odísť.

Toto mesto sa naozaj dostalo do patovej situácie. Na zmenu niečoho je potrebná podpora zo strany obyvateľov, teda väčšiny obyvateľov, no spoločnosť v Bratislave sa vyformovala tak, že ľudia sú ľahostajní ku dianiu v meste a nevyjadrujú sa. Teda na zmenu jedného je potrebné zmeniť najprv to druhé.

Ďakujem všetkým, ktorým to nie je jedno.

A na záver iba jedno.

Kto vlastne nesie vinu za zaparkovaný Hummer na Panskej? Jeho majiteľ, alebo pán vicestarosta, ktorý mu to povolil, vďaka ktorému je akákoľvek snaha márna, ktorý je veľmi vhodným príkladom toho, vďaka čomu v Bratislave na veľa veciach stagnujeme, nevieme sa pohnúť ďalej, prečo možno ľudia stratili vôľu? Ja neviem ako sa pán vicestarosta volá a vlastne mi to je aj jedno, pretože takých ako je on sú nespočetne množstvá.

Hummer práve zhmotňuje neschopnosť fungovania mestskej časti Staré mesto. A ona vážne nefunguje, tak nech tam auto stojí, nech ľudia vidia.

"Bratislava na kolenách"

Aj pre tých, ktorí si na kultúre vždy potrpia boli v Bratislave alternatívy. Za posledné roky tu toho pribudlo mnoho - či už galérií, divadiel , klubov alebo kín.

No taktiež ubudlo-

galérií, divadiel, klubov či kín.

Všetky tieto miesta vznikli prirodzene, čím získali ešte väčšiu hodnotu, tak isto to bolo aj s Ružovým hradom – Cvernovkou.

Zrazu začala fungovať,

zrazu sa v nej začali organizovať akcie,

zrazu „nahradila“ PKO,

zrazu vyriešila problém veľkokapacitných priestorov v Bratislave

no tak isto aj

zrazu začala horieť  

a zrazu skončila.

Čo na to povedať? Tešili sme sa z nej, či už sme vnútri boli, či nie.

Je dobré vedieť že tu taká možnosť stále je, teda bola.

Čím teraz zaplátame dieru?

Už keď sa zdalo, že sa Bratislava stavia na nohy, podlomili sa jej kolená.  

Čo s tým robiť?

Snáď sa to udobrí.

A popáleniny sa vyliečia.

Pol dňa sprivatizované verejnosťou

Až s odstupom času, keď sa zamyslím nad akciami, ktoré boli v poslednom čase v Bratislave, si uvedomujem výnimočnosť jednej z nich. Je to udalosť, ktorá sa svojou jednoduchosťou a samozrejmosťou stala revolučnou. Vytvorila v tom čase a mieste silný kontrast s okolím. Koncentrácia obyvateľov všetkých vekových kategórií, využitie verejného priestoru naplno a pozitívna atmosféra plná priateľstva a zábavy. Zatiaľ čo sa v centre mesta pohybovali skupinky turistov, v inej časti centra sa to hemžilo ľuďmi. Zatiaľ čo sa v centre mĺkvo postavy presúvali z jedného miesta na miesto druhé využívajúc ulicu iba ako priestor prechodu, v inej časti centra ľudia využívali každý voľný štvorcový meter na urobenie si pohodlia. Táto periférna časť centra sa v tej chvíli pretvorila na absolútny stredobod kultúry v Bratislave. A pri tom je to také jednoduché.

Dobrý trh na Panenskej predstavil obyvateľom Bratislavy koncept , ako by to všetko malo fungovať. Každá obec, každé mesto je spoločenstvom ľudí, ktorí zmiešaním svojich individualít vytvoria kultúru. Kultúru by nikdy nemalo tvoriť vedenie mesta alebo štát, s kultúrou je to presne naopak. Prichádza zdola.

To že sa skupinka obyvateľov Panenskej a iných aktivistov dohodlo na vytvorení trhu pre verejnosť je niečo, čo funguje všelikde samovoľne. Táto ulica známa okrem iného hlavne pre knihomoľov kvalitnej a anglickej literatúry využila svoj potenciál, ktorý bol viditeľný už pred tým, tak ako v celej oblasti okolo Palisád a súčasného podhradia. Ľudia si naplno využívali trávu pred lýceom, každý voľný stĺp bol obsadený bicyklom, čapovanie piva priamo na ulici. Ulica bola sprivatizovaná verejnosťou, žiadne zabraté parkovacie miesta, to tu predsa nechceme.

Trh je veľkou udalosťou, stretáva sa tam totiž celé mesto, vytvára vzťah mesto – obyvateľ. Aké trhy máme vlastne v Bratislave? Blší na Intery? Miletička? Vianočné? Dokopy skoro nič, no našťastie sa to zmenilo. Držíme palce ďalšiemu pokračovaniu, ktorým by mohlo byť vianočné vydanie. Verím, že tak ako mne táto udalosť zlepšila náladu, zlepšila aj všetkým ostatným, potvrdila tvárnosť Bratislavy a veľmi jednoduchým spôsobom vyvolala hlboké pozitívne emócie.

Kultúra ide hore, no s verejnými priestormi ešte musíme pracovať.

Park(ing) day

Parkovací automat zaužívaný v Amerike je síce obmedzujúci no má aj pár výhod. Doslova naznačuje to, že si parkovacie miesto môžeš prenajať a robiť sním čo len chceš.

V Bratislave je ale zaužívané, že toto miesto je čisto na odloženie auta. Nikomu ani neprišla na um myšlienka, že by svoj Parkplatz využil inak. Vzniká totiž problém, že súkromný majetok, teda automobil, zaberá verejný priestor a ochudobňuje mesto o možnosti využitia priestoru. Horšie je ale ešte to, že si to obyvatelia v tomto kontexte ani neuvedomujú. Jednoducho sú parkovacie miesta pod každou bytovkou, pretože je to pohodlné a parkovacími miestami aj ostanú.

V USA sa s týmto problémom vysporiadala skupinka študentov, ktorí ideu Park(ing) day-u založili. „Prenajali“ si na celý deň parkovacie miesto v strede mesta, položili naň trávnatý koberec, doniesli lavičky, kvetiny dokonca stromy a zaslúžili si tým záujem médií a začiatok diskusie o využití verejného priestoru. Je to istá forma protestu, ktorá sa tento rok konala prvýkrát aj v Bratislave, nie náhodou súčasne s európskym týždňom mobility.

Do akcie Park(ing) day bolo zapojených 6 skupín aktivistov pod vedením OZ Archimera. 6 parkovacích miest bolo premenených na opravovňu bicyklov, čajovňu, filmový klub, detský bunker, farmu a čitáreň. Hnutie Pressburg embassy si svoju čitáreň s kobercom z Tuzexu tuli vankúšmi a knižnicou  postavilo na mieste primátora na Klobúčnickej, ktorý ho s radosťou uvoľnil. Čítalo sa, diskutovalo sa o literatúre ale aj o všeličom inom s okoloidúcimi. 

V lete sme navštívili Berlín aby sme mohli vidieť pouličný život v ňom. Niečo ako rozloženie deky na námestí a jednoduchý chill-out s gitarou, knihou, pivom bol pravidlom. To bolo inšpiráciou pri tomto projekte. Jednoducho sme ležali na koberci a užívali si dotyk so zemou celým telom, vtedy vnímate mesto najlepšie. Hodiny sa rýchlo míňali a my sme s úsmevom čítali a ticho pozorovali okolie. Ľudia nás síce videli no veľká väčšina si hľadela svojho a naozaj iba kútikom oka zahliadla. Najkomunikatívnejší boli starší obyvatelia Starého mesta, ktorým sa nápad páčil a podporovali celú myšlienku proti autám za alternatívnu dopravu no našli sa aj nespokojní vodiči áut.

Podporte aj vy alternatívnu dopravu v Bratislave. Vytiahnite bicykel, kolobežku... a v masách začnime doháňať zaostalosť po mestách kde je to zaužívané už desaťročia.

 Viac fotografií na
https://picasaweb.google.com/109593575054764735357/20110916ParkingDay?authkey=Gv1sRgCMf2s-6c0_i9xQE#slideshow/5653274402798142706

Dôležitosť zachovania PKO

Zajtra sa pre budúcnosť výzoru, fungovania a kultúry v Bratislave udeje dôležité rozhodnutie. Vo štvrtok 30.6 sa stretáva mestské zastupiteľstvo aby spoločne s primátorom prerokovali postupovanie pri otázke PKO. Padne spoločné rozhodnutie. Buď PKO bude stáť, alebo padne a tým nepadne iba budova ale omoho viac.
Budúcnosť PKO je azda najdôležitejšiou témou súčastnosti. Nie je to iba politická hra alebo boj o peniaze medzi Henbury Development ( J & T ) a Bratislavou. Ide tu o mnoho viac, a aj ľudí, ktorí sa o tému nezaujímajú, sa budúcnosť PKO dotýka viac ako si myslia.

Nie len že sa budova zbúra a zanikne tak miesto so svojou históriou kultúry, haly určené pre väčšie koncerty, ktoré v našom meste chýbajú, ide o celkový budúci vzhľad mesta. Zmení sa tým celý jeho urbanizmus a tým aj spôsob fungovania, pohybu ľudí v ňom a objektu záujmov. Zlé rozhodnutie tu má fatálne následky a aj keď si povieme že je to iba budova pri nábreží medzi dvoma mostami kde denne chodia iba cyklisti a športovci, momentálne to je pravdou, celý ten priestor má ale veľký potenciál. Zlé rozhodnutie môže už tak malé centrum mesta ešte zmenšiť, a naopak správne rozhodnutie centrum predĺžiť popri Dunaji smerom na mostl Lafranconi.

Čo je zlé a čo je dobré?

Hnutie Pressburg embassy tak ako väčšina Bratislavy zdiela myšlienku zachovania PKO. Pokiaľ sa tento boj s developerom mesto vyhrá, vyhrajú tak hlavne všetci občania, aktivisti ktorí sa tejto téme venujú už roky. Bude to prelomový bod v histórií, kedy sa dokáže, že tlak verejnosti a vôbec aktivita verejnosti nie sú nikomu ľahodstajné, že aj obyčajný človek, obyvateľ má svoje slovo a môže ním veci meniť.

Nech sa stane kauza PKO príkladom toho ako sa veci majú riešiť. Trojuholník mesto , obyvatelia, developer.
Nech správne rozhodnutie mestského zastupiteľstva bojovať ďalej za zachovanie PKO, vyrieši celý problém tak aby sme z neho vyšli so vztyčenou hlavou.

PKO za svoj posledný rok hospodárenia a fungovania ostala pár miliónov korún v pluse. Financie na rekonštrukciu sa nájdu. Lepšie pomalými krokmi rekonštruovať ako developerovi platiť ročne niekoľko tisíc eur za prenájom haly.

Chceli by sme poďakovať iniciatíve Bratislava otvorene, ktorá sa asi najviac zaslúžila o zviditeľnenie kauzy, o zapojenie verejnosti a vytvárania tlaku na mesto.

Vypracovali taktiež štúdiu ( Katka Šimončičová ml. a Zuzka Žúžiová ), vizualizualizácie, pri ktorých ukázali že aj napriek súčasnému stavu sa priestor so svojím veľkým potenciálom dá pekne skrášliť, začleniť do kultúrneho života centra Bratislavy a urobiť ho zaujímavým, frekventovaným, ukázať tak verejnosti že nie len predstavy developera vyzerajú zdanlivo pekne.

Viac sa dozviete na stránke http://www.pko.estranky.sk

Zasadnutie začína o 8.30 v zrkadlovej sieni v Pricmaciálnom paláci. Prídme vyjadriť svoj názor a pozorovať či mestské zadstupiteľstvo koná tak ako by malo. Verejnosť môže ku konkrétnemu bodu rokovania diskutovať 3 minúty.

Veríme že sa rozhodne o zachovanie PKO a tým ďalší boj s investorom.

Verejné priestory

V centre mesta nastala zmena. Doslova zo dňa na deň.  Zmena ktorá spríjemnila, zútulnila priestor.  O čo vlastne ide? Jedná sa o problém verejných rozľahlých priestorov v Bratislave, prevažne námestí. No povedzte sami, ktoré námestie je podľa Vás naozaj krásne? Vaše najobľúbenejšie. Námestie ktoré sa od ostatných zásadne líši a tým si získava Vaše sympatie. Námestie, ktoré nie je iba rozľahlým voľným priestorom.

Niektorý svojho favorita majú, u niektorých je ale výber nie úplne jednoznačný. Malo by to byť Hlavné námestie, pretože je hlavné a má za sebou obrovskú históriu, alebo veľké Hviezdoslavovo, prípadne SNP alebo námestie Mieru? 

Žiadne z nich doteraz nevyčnievalo z radu, až napokon po dlhej zime, kedy boli všetky prevažne nevyužívané prišli do mesta Kvety. Zámerne písané s veľkým K, pretože sú pravými tvorcami atmosféry, vizáže a tým aj našej spokojnosti. Pokiaľ sú v kochlíkoch, je dobre, sú dokonca aj na lampách, čo vytvára tiež pozitívny dojem no najväčšmi vzhľad ovplyvňujú kruhové sústredné kochlíky ťahajúce sa až do výšky skoro 2 metrov. Hotová pyramída rozličných voňavých farieb.

Spočiatku sa tieto kvetiny nachádzali iba na Kapucínskej a Primaciálnom námestí. No týždeň dozadu boli vo veľkom množstve uložené aj na Hviezdoslavovo námestie. Je ich naozaj veľa. V trojrade, ktorý vytvárajú rozrezali námestie na viacero malých celkov. Celkový dojem majestátnosti sa teda vytratil, vzhľad je menší a útulnejší. Kvetiny navodzujú blízkosť prírody a demonštrujú jej krásu, že mesto nie je od prírody separované, umelo vytvorené. Malo by byť tvorené v súlade s ňou.

No nie iba nová flóra tvorí silný dojem. Tak ako zvyčajne aj tento rok môžeme na tomto námestí uvidieť zopár inštalácií, sôch. Najzaujímavejšiou z nich je kovová doska v pravom uhle pripevnená na podvozok vlaku ktorá sa týči do výšky 8 metrov.

Svojou dĺžkou sa Hviezdoslavovo námestie člení na 3 časti. Prvou je úsek od Rybného námestie až po pódium pri Americkej ambasáde. Druhou od Hviezdoslava a fontány po SND a treťou časťou je chodník popri podnikoch od Sochy Christiana Andersena až po Mc.Donalds.

Na tomto príklade môžeme vidieť, že je niekedy lepšie veľký priestor rozkúskovať a dodať mu tým útulnosť, charakteristiku a heterogenitu.

Hviezdoslavovo námestie je definitívne najkrajším námestím v Bratislave.