streda, 29. júna 2011

Dôležitosť zachovania PKO

Zajtra sa pre budúcnosť výzoru, fungovania a kultúry v Bratislave udeje dôležité rozhodnutie. Vo štvrtok 30.6 sa stretáva mestské zastupiteľstvo aby spoločne s primátorom prerokovali postupovanie pri otázke PKO. Padne spoločné rozhodnutie. Buď PKO bude stáť, alebo padne a tým nepadne iba budova ale omoho viac.
Budúcnosť PKO je azda najdôležitejšiou témou súčastnosti. Nie je to iba politická hra alebo boj o peniaze medzi Henbury Development ( J & T ) a Bratislavou. Ide tu o mnoho viac, a aj ľudí, ktorí sa o tému nezaujímajú, sa budúcnosť PKO dotýka viac ako si myslia.

Nie len že sa budova zbúra a zanikne tak miesto so svojou históriou kultúry, haly určené pre väčšie koncerty, ktoré v našom meste chýbajú, ide o celkový budúci vzhľad mesta. Zmení sa tým celý jeho urbanizmus a tým aj spôsob fungovania, pohybu ľudí v ňom a objektu záujmov. Zlé rozhodnutie tu má fatálne následky a aj keď si povieme že je to iba budova pri nábreží medzi dvoma mostami kde denne chodia iba cyklisti a športovci, momentálne to je pravdou, celý ten priestor má ale veľký potenciál. Zlé rozhodnutie môže už tak malé centrum mesta ešte zmenšiť, a naopak správne rozhodnutie centrum predĺžiť popri Dunaji smerom na mostl Lafranconi.

Čo je zlé a čo je dobré?

Hnutie Pressburg embassy tak ako väčšina Bratislavy zdiela myšlienku zachovania PKO. Pokiaľ sa tento boj s developerom mesto vyhrá, vyhrajú tak hlavne všetci občania, aktivisti ktorí sa tejto téme venujú už roky. Bude to prelomový bod v histórií, kedy sa dokáže, že tlak verejnosti a vôbec aktivita verejnosti nie sú nikomu ľahodstajné, že aj obyčajný človek, obyvateľ má svoje slovo a môže ním veci meniť.

Nech sa stane kauza PKO príkladom toho ako sa veci majú riešiť. Trojuholník mesto , obyvatelia, developer.
Nech správne rozhodnutie mestského zastupiteľstva bojovať ďalej za zachovanie PKO, vyrieši celý problém tak aby sme z neho vyšli so vztyčenou hlavou.

PKO za svoj posledný rok hospodárenia a fungovania ostala pár miliónov korún v pluse. Financie na rekonštrukciu sa nájdu. Lepšie pomalými krokmi rekonštruovať ako developerovi platiť ročne niekoľko tisíc eur za prenájom haly.

Chceli by sme poďakovať iniciatíve Bratislava otvorene, ktorá sa asi najviac zaslúžila o zviditeľnenie kauzy, o zapojenie verejnosti a vytvárania tlaku na mesto.

Vypracovali taktiež štúdiu ( Katka Šimončičová ml. a Zuzka Žúžiová ), vizualizualizácie, pri ktorých ukázali že aj napriek súčasnému stavu sa priestor so svojím veľkým potenciálom dá pekne skrášliť, začleniť do kultúrneho života centra Bratislavy a urobiť ho zaujímavým, frekventovaným, ukázať tak verejnosti že nie len predstavy developera vyzerajú zdanlivo pekne.

Viac sa dozviete na stránke http://www.pko.estranky.sk





Zasadnutie začína o 8.30 v zrkadlovej sieni v Pricmaciálnom paláci. Prídme vyjadriť svoj názor a pozorovať či mestské zadstupiteľstvo koná tak ako by malo. Verejnosť môže ku konkrétnemu bodu rokovania diskutovať 3 minúty.

Veríme že sa rozhodne o zachovanie PKO a tým ďalší boj s investorom.

nedeľa, 19. júna 2011

Verejné priestory


V centre mesta nastala zmena. Doslova zo dňa na deň.  Zmena ktorá spríjemnila, zútulnila priestor.  O čo vlastne ide? Jedná sa o problém verejných rozľahlých priestorov v Bratislave, prevažne námestí. No povedzte sami, ktoré námestie je podľa Vás naozaj krásne? Vaše najobľúbenejšie. Námestie ktoré sa od ostatných zásadne líši a tým si získava Vaše sympatie. Námestie, ktoré nie je iba rozľahlým voľným priestorom.

Niektorý svojho favorita majú, u niektorých je ale výber nie úplne jednoznačný. Malo by to byť Hlavné námestie, pretože je hlavné a má za sebou obrovskú históriu, alebo veľké Hviezdoslavovo, prípadne SNP alebo námestie Mieru? 

Žiadne z nich doteraz nevyčnievalo z radu, až napokon po dlhej zime, kedy boli všetky prevažne nevyužívané prišli do mesta Kvety. Zámerne písané s veľkým K, pretože sú pravými tvorcami atmosféry, vizáže a tým aj našej spokojnosti. Pokiaľ sú v kochlíkoch, je dobre, sú dokonca aj na lampách, čo vytvára tiež pozitívny dojem no najväčšmi vzhľad ovplyvňujú kruhové sústredné kochlíky ťahajúce sa až do výšky skoro 2 metrov. Hotová pyramída rozličných voňavých farieb.

Spočiatku sa tieto kvetiny nachádzali iba na Kapucínskej a Primaciálnom námestí. No týždeň dozadu boli vo veľkom množstve uložené aj na Hviezdoslavovo námestie. Je ich naozaj veľa. V trojrade, ktorý vytvárajú rozrezali námestie na viacero malých celkov. Celkový dojem majestátnosti sa teda vytratil, vzhľad je menší a útulnejší. Kvetiny navodzujú blízkosť prírody a demonštrujú jej krásu, že mesto nie je od prírody separované, umelo vytvorené. Malo by byť tvorené v súlade s ňou.

No nie iba nová flóra tvorí silný dojem. Tak ako zvyčajne aj tento rok môžeme na tomto námestí uvidieť zopár inštalácií, sôch. Najzaujímavejšiou z nich je kovová doska v pravom uhle pripevnená na podvozok vlaku ktorá sa týči do výšky 8 metrov.

Svojou dĺžkou sa Hviezdoslavovo námestie člení na 3 časti. Prvou je úsek od Rybného námestie až po pódium pri Americkej ambasáde. Druhou od Hviezdoslava a fontány po SND a treťou časťou je chodník popri podnikoch od Sochy Christiana Andersena až po Mc.Donalds.

Na tomto príklade môžeme vidieť, že je niekedy lepšie veľký priestor rozkúskovať a dodať mu tým útulnosť, charakteristiku a heterogenitu.
Hviezdoslavovo námestie je definitívne najkrajším námestím v Bratislave.