nedeľa 25. septembra 2011

Pol dňa sprivatizované verejnosťou


Až s odstupom času, keď sa zamyslím nad akciami, ktoré boli v poslednom čase v Bratislave, si uvedomujem výnimočnosť jednej z nich. Je to udalosť, ktorá sa svojou jednoduchosťou a samozrejmosťou stala revolučnou. Vytvorila v tom čase a mieste silný kontrast s okolím. Koncentrácia obyvateľov všetkých vekových kategórií, využitie verejného priestoru naplno a pozitívna atmosféra plná priateľstva a zábavy. Zatiaľ čo sa v centre mesta pohybovali skupinky turistov, v inej časti centra sa to hemžilo ľuďmi. Zatiaľ čo sa v centre mĺkvo postavy presúvali z jedného miesta na miesto druhé využívajúc ulicu iba ako priestor prechodu, v inej časti centra ľudia využívali každý voľný štvorcový meter na urobenie si pohodlia. Táto periférna časť centra sa v tej chvíli pretvorila na absolútny stredobod kultúry v Bratislave. A pri tom je to také jednoduché.
Dobrý trh na Panenskej predstavil obyvateľom Bratislavy koncept , ako by to všetko malo fungovať. Každá obec, každé mesto je spoločenstvom ľudí, ktorí zmiešaním svojich individualít vytvoria kultúru. Kultúru by nikdy nemalo tvoriť vedenie mesta alebo štát, s kultúrou je to presne naopak. Prichádza zdola.
To že sa skupinka obyvateľov Panenskej a iných aktivistov dohodlo na vytvorení trhu pre verejnosť je niečo, čo funguje všelikde samovoľne. Táto ulica známa okrem iného hlavne pre knihomoľov kvalitnej a anglickej literatúry využila svoj potenciál, ktorý bol viditeľný už pred tým, tak ako v celej oblasti okolo Palisád a súčasného podhradia. Ľudia si naplno využívali trávu pred lýceom, každý voľný stĺp bol obsadený bicyklom, čapovanie piva priamo na ulici. Ulica bola sprivatizovaná verejnosťou, žiadne zabraté parkovacie miesta, to tu predsa nechceme.
Trh je veľkou udalosťou, stretáva sa tam totiž celé mesto, vytvára vzťah mesto – obyvateľ. Aké trhy máme vlastne v Bratislave? Blší na Intery? Miletička? Vianočné? Dokopy skoro nič, no našťastie sa to zmenilo. Držíme palce ďalšiemu pokračovaniu, ktorým by mohlo byť vianočné vydanie. Verím, že tak ako mne táto udalosť zlepšila náladu, zlepšila aj všetkým ostatným, potvrdila tvárnosť Bratislavy a veľmi jednoduchým spôsobom vyvolala hlboké pozitívne emócie.
Kultúra ide hore, no s verejnými priestormi ešte musíme pracovať.

nedeľa 18. septembra 2011

Park(ing) day



Parkovací automat zaužívaný v Amerike je síce obmedzujúci no má aj pár výhod. Doslova naznačuje to, že si parkovacie miesto môžeš prenajať a robiť sním čo len chceš.

V Bratislave je ale zaužívané, že toto miesto je čisto na odloženie auta. Nikomu ani neprišla na um myšlienka, že by svoj Parkplatz využil inak. Vzniká totiž problém, že súkromný majetok, teda automobil, zaberá verejný priestor a ochudobňuje mesto o možnosti využitia priestoru. Horšie je ale ešte to, že si to obyvatelia v tomto kontexte ani neuvedomujú. Jednoducho sú parkovacie miesta pod každou bytovkou, pretože je to pohodlné a parkovacími miestami aj ostanú.

V USA sa s týmto problémom vysporiadala skupinka študentov, ktorí ideu Park(ing) day-u založili. „Prenajali“ si na celý deň parkovacie miesto v strede mesta, položili naň trávnatý koberec, doniesli lavičky, kvetiny dokonca stromy a zaslúžili si tým záujem médií a začiatok diskusie o využití verejného priestoru. Je to istá forma protestu, ktorá sa tento rok konala prvýkrát aj v Bratislave, nie náhodou súčasne s európskym týždňom mobility.

Do akcie Park(ing) day bolo zapojených 6 skupín aktivistov pod vedením OZ Archimera. 6 parkovacích miest bolo premenených na opravovňu bicyklov, čajovňu, filmový klub, detský bunker, farmu a čitáreň. Hnutie Pressburg embassy si svoju čitáreň s kobercom z Tuzexu tuli vankúšmi a knižnicou  postavilo na mieste primátora na Klobúčnickej, ktorý ho s radosťou uvoľnil. Čítalo sa, diskutovalo sa o literatúre ale aj o všeličom inom s okoloidúcimi. 

V lete sme navštívili Berlín aby sme mohli vidieť pouličný život v ňom. Niečo ako rozloženie deky na námestí a jednoduchý chill-out s gitarou, knihou, pivom bol pravidlom. To bolo inšpiráciou pri tomto projekte. Jednoducho sme ležali na koberci a užívali si dotyk so zemou celým telom, vtedy vnímate mesto najlepšie. Hodiny sa rýchlo míňali a my sme s úsmevom čítali a ticho pozorovali okolie. Ľudia nás síce videli no veľká väčšina si hľadela svojho a naozaj iba kútikom oka zahliadla. Najkomunikatívnejší boli starší obyvatelia Starého mesta, ktorým sa nápad páčil a podporovali celú myšlienku proti autám za alternatívnu dopravu no našli sa aj nespokojní vodiči áut.

Podporte aj vy alternatívnu dopravu v Bratislave. Vytiahnite bicykel, kolobežku... a v masách začnime doháňať zaostalosť po mestách kde je to zaužívané už desaťročia.






 Viac fotografií na
https://picasaweb.google.com/109593575054764735357/20110916ParkingDay?authkey=Gv1sRgCMf2s-6c0_i9xQE#slideshow/5653274402798142706