utorok, 27. decembra 2011

Rozhovor s Hummerom


V nedeľu večer pri prechádzke v Starom meste som stretol Tomáša Pečiara z cyklokoalície. Sadli sme si na pivo a okrem mnohých tém ktoré sme prebrali sa vyskytla aj téma Hummeru zaparkovaného na Panskej ulici. Mnoho ľudí už prejavilo svoj negatívny názor, viackrát sa to už riešilo, no pasívnej väčšiny je stále príliš mnoho a Hummer tam parkuje bez problémov ešte doteraz, ako keby sa všetkým okoloidúcim vysmieval.

Keď som sa od Tomáša odpojil, vyšiel z podniku hneď som parkujúce auto zazrel. Mal som sto chutí zahasiť oň cigaretu a nechať ju na kapote, no opýtal som sa okolostojaceho pána či auto patrí jemu. Patrilo. Nasledovalo kolo otázok a odpovedí.
Prečo tam parkuje – vraj tam býva a nemá garáž.
Prečo neparkuje inde – mohol by ale ročný poplatok za parkovacie miesto je  veľmi vysoký.
Určite na to máte peniaze, prečo tak neurobíte – nemám dôvod, dokonca to mám dovolené.
Akože dovolené??
Vicestarosta Starého mesta, jeho známy, mu dovolil parkovať v strede mesta a pokiaľ by s tým mal niekto problém, nech si ich nevšíma.
To ma vážne zarazilo.
Opýtal som sa ho či sa o svoje auto v strede mesta nebojí, a on mi prstom ukázal na vrch budovy kde ma nainštalovanú kameru.
Bol to pán v strednom veku, majiteľ viacerých podnikov v centre a aj napriek Hummeru sa mi zdal celkom rozumný, komunikatívny a nebol arogantný, ako to často býva.
Bol to rodený Bratislavčan a na otázku či tu je spokojný odpovedal nie, vraj kvôli mentalite.
A tá je aká?
Zlá veľmi zlá.
Opýtal som sa či sa to snaží nejako zmeniť. Na rozdiel odo mňa na to má prostriedky no nemá vôľu. Klasická odpoveď – rezignoval. Vraj to nemá zmysel. Spomenul som Havla, ktorý ukázal, že to zmysel má, no odpoveďou bolo že som mladý, naivný a nevidel som to čo on – pranie peňazí, mafiánske praktiky, politika v biznise a biznis v politike.
Vraj sme bezmocní. Odporučil mi z Bratislavy ale aj zo Slovenska odísť.

Toto mesto sa naozaj dostalo do patovej situácie. Na zmenu niečoho je potrebná podpora zo strany obyvateľov, teda väčšiny obyvateľov, no spoločnosť v Bratislave sa vyformovala tak, že ľudia sú ľahostajní ku dianiu v meste a nevyjadrujú sa. Teda na zmenu jedného je potrebné zmeniť najprv to druhé.

Ďakujem všetkým, ktorým to nie je jedno.

A na záver iba jedno.

Kto vlastne nesie vinu za zaparkovaný Hummer na Panskej? Jeho majiteľ, alebo pán vicestarosta, ktorý mu to povolil, vďaka ktorému je akákoľvek snaha márna, ktorý je veľmi vhodným príkladom toho, vďaka čomu v Bratislave na veľa veciach stagnujeme, nevieme sa pohnúť ďalej, prečo možno ľudia stratili vôľu? Ja neviem ako sa pán vicestarosta volá a vlastne mi to je aj jedno, pretože takých ako je on sú nespočetne množstvá.

Hummer práve zhmotňuje neschopnosť fungovania mestskej časti Staré mesto. A ona vážne nefunguje, tak nech tam auto stojí, nech ľudia vidia.

nedeľa, 4. decembra 2011

"Bratislava na kolenách"


Aj pre tých, ktorí si na kultúre vždy potrpia boli v Bratislave alternatívy. Za posledné roky tu toho pribudlo mnoho - či už galérií, divadiel , klubov alebo kín.
No taktiež ubudlo-
galérií, divadiel, klubov či kín.

Všetky tieto miesta vznikli prirodzene, čím získali ešte väčšiu hodnotu, tak isto to bolo aj s Ružovým hradom – Cvernovkou.
Zrazu začala fungovať,
zrazu sa v nej začali organizovať akcie,
zrazu „nahradila“ PKO,
zrazu vyriešila problém veľkokapacitných priestorov v Bratislave
no tak isto aj
zrazu začala horieť  
a zrazu skončila.

Čo na to povedať? Tešili sme sa z nej, či už sme vnútri boli, či nie.
Je dobré vedieť že tu taká možnosť stále je, teda bola.
Čím teraz zaplátame dieru?
Už keď sa zdalo, že sa Bratislava stavia na nohy, podlomili sa jej kolená.  

Čo s tým robiť?


Snáď sa to udobrí.
A popáleniny sa vyliečia.

nedeľa, 25. septembra 2011

Pol dňa sprivatizované verejnosťou


Až s odstupom času, keď sa zamyslím nad akciami, ktoré boli v poslednom čase v Bratislave, si uvedomujem výnimočnosť jednej z nich. Je to udalosť, ktorá sa svojou jednoduchosťou a samozrejmosťou stala revolučnou. Vytvorila v tom čase a mieste silný kontrast s okolím. Koncentrácia obyvateľov všetkých vekových kategórií, využitie verejného priestoru naplno a pozitívna atmosféra plná priateľstva a zábavy. Zatiaľ čo sa v centre mesta pohybovali skupinky turistov, v inej časti centra sa to hemžilo ľuďmi. Zatiaľ čo sa v centre mĺkvo postavy presúvali z jedného miesta na miesto druhé využívajúc ulicu iba ako priestor prechodu, v inej časti centra ľudia využívali každý voľný štvorcový meter na urobenie si pohodlia. Táto periférna časť centra sa v tej chvíli pretvorila na absolútny stredobod kultúry v Bratislave. A pri tom je to také jednoduché.
Dobrý trh na Panenskej predstavil obyvateľom Bratislavy koncept , ako by to všetko malo fungovať. Každá obec, každé mesto je spoločenstvom ľudí, ktorí zmiešaním svojich individualít vytvoria kultúru. Kultúru by nikdy nemalo tvoriť vedenie mesta alebo štát, s kultúrou je to presne naopak. Prichádza zdola.
To že sa skupinka obyvateľov Panenskej a iných aktivistov dohodlo na vytvorení trhu pre verejnosť je niečo, čo funguje všelikde samovoľne. Táto ulica známa okrem iného hlavne pre knihomoľov kvalitnej a anglickej literatúry využila svoj potenciál, ktorý bol viditeľný už pred tým, tak ako v celej oblasti okolo Palisád a súčasného podhradia. Ľudia si naplno využívali trávu pred lýceom, každý voľný stĺp bol obsadený bicyklom, čapovanie piva priamo na ulici. Ulica bola sprivatizovaná verejnosťou, žiadne zabraté parkovacie miesta, to tu predsa nechceme.
Trh je veľkou udalosťou, stretáva sa tam totiž celé mesto, vytvára vzťah mesto – obyvateľ. Aké trhy máme vlastne v Bratislave? Blší na Intery? Miletička? Vianočné? Dokopy skoro nič, no našťastie sa to zmenilo. Držíme palce ďalšiemu pokračovaniu, ktorým by mohlo byť vianočné vydanie. Verím, že tak ako mne táto udalosť zlepšila náladu, zlepšila aj všetkým ostatným, potvrdila tvárnosť Bratislavy a veľmi jednoduchým spôsobom vyvolala hlboké pozitívne emócie.
Kultúra ide hore, no s verejnými priestormi ešte musíme pracovať.

nedeľa, 18. septembra 2011

Park(ing) day



Parkovací automat zaužívaný v Amerike je síce obmedzujúci no má aj pár výhod. Doslova naznačuje to, že si parkovacie miesto môžeš prenajať a robiť sním čo len chceš.

V Bratislave je ale zaužívané, že toto miesto je čisto na odloženie auta. Nikomu ani neprišla na um myšlienka, že by svoj Parkplatz využil inak. Vzniká totiž problém, že súkromný majetok, teda automobil, zaberá verejný priestor a ochudobňuje mesto o možnosti využitia priestoru. Horšie je ale ešte to, že si to obyvatelia v tomto kontexte ani neuvedomujú. Jednoducho sú parkovacie miesta pod každou bytovkou, pretože je to pohodlné a parkovacími miestami aj ostanú.

V USA sa s týmto problémom vysporiadala skupinka študentov, ktorí ideu Park(ing) day-u založili. „Prenajali“ si na celý deň parkovacie miesto v strede mesta, položili naň trávnatý koberec, doniesli lavičky, kvetiny dokonca stromy a zaslúžili si tým záujem médií a začiatok diskusie o využití verejného priestoru. Je to istá forma protestu, ktorá sa tento rok konala prvýkrát aj v Bratislave, nie náhodou súčasne s európskym týždňom mobility.

Do akcie Park(ing) day bolo zapojených 6 skupín aktivistov pod vedením OZ Archimera. 6 parkovacích miest bolo premenených na opravovňu bicyklov, čajovňu, filmový klub, detský bunker, farmu a čitáreň. Hnutie Pressburg embassy si svoju čitáreň s kobercom z Tuzexu tuli vankúšmi a knižnicou  postavilo na mieste primátora na Klobúčnickej, ktorý ho s radosťou uvoľnil. Čítalo sa, diskutovalo sa o literatúre ale aj o všeličom inom s okoloidúcimi. 

V lete sme navštívili Berlín aby sme mohli vidieť pouličný život v ňom. Niečo ako rozloženie deky na námestí a jednoduchý chill-out s gitarou, knihou, pivom bol pravidlom. To bolo inšpiráciou pri tomto projekte. Jednoducho sme ležali na koberci a užívali si dotyk so zemou celým telom, vtedy vnímate mesto najlepšie. Hodiny sa rýchlo míňali a my sme s úsmevom čítali a ticho pozorovali okolie. Ľudia nás síce videli no veľká väčšina si hľadela svojho a naozaj iba kútikom oka zahliadla. Najkomunikatívnejší boli starší obyvatelia Starého mesta, ktorým sa nápad páčil a podporovali celú myšlienku proti autám za alternatívnu dopravu no našli sa aj nespokojní vodiči áut.

Podporte aj vy alternatívnu dopravu v Bratislave. Vytiahnite bicykel, kolobežku... a v masách začnime doháňať zaostalosť po mestách kde je to zaužívané už desaťročia.






 Viac fotografií na
https://picasaweb.google.com/109593575054764735357/20110916ParkingDay?authkey=Gv1sRgCMf2s-6c0_i9xQE#slideshow/5653274402798142706

streda, 29. júna 2011

Dôležitosť zachovania PKO

Zajtra sa pre budúcnosť výzoru, fungovania a kultúry v Bratislave udeje dôležité rozhodnutie. Vo štvrtok 30.6 sa stretáva mestské zastupiteľstvo aby spoločne s primátorom prerokovali postupovanie pri otázke PKO. Padne spoločné rozhodnutie. Buď PKO bude stáť, alebo padne a tým nepadne iba budova ale omoho viac.
Budúcnosť PKO je azda najdôležitejšiou témou súčastnosti. Nie je to iba politická hra alebo boj o peniaze medzi Henbury Development ( J & T ) a Bratislavou. Ide tu o mnoho viac, a aj ľudí, ktorí sa o tému nezaujímajú, sa budúcnosť PKO dotýka viac ako si myslia.

Nie len že sa budova zbúra a zanikne tak miesto so svojou históriou kultúry, haly určené pre väčšie koncerty, ktoré v našom meste chýbajú, ide o celkový budúci vzhľad mesta. Zmení sa tým celý jeho urbanizmus a tým aj spôsob fungovania, pohybu ľudí v ňom a objektu záujmov. Zlé rozhodnutie tu má fatálne následky a aj keď si povieme že je to iba budova pri nábreží medzi dvoma mostami kde denne chodia iba cyklisti a športovci, momentálne to je pravdou, celý ten priestor má ale veľký potenciál. Zlé rozhodnutie môže už tak malé centrum mesta ešte zmenšiť, a naopak správne rozhodnutie centrum predĺžiť popri Dunaji smerom na mostl Lafranconi.

Čo je zlé a čo je dobré?

Hnutie Pressburg embassy tak ako väčšina Bratislavy zdiela myšlienku zachovania PKO. Pokiaľ sa tento boj s developerom mesto vyhrá, vyhrajú tak hlavne všetci občania, aktivisti ktorí sa tejto téme venujú už roky. Bude to prelomový bod v histórií, kedy sa dokáže, že tlak verejnosti a vôbec aktivita verejnosti nie sú nikomu ľahodstajné, že aj obyčajný človek, obyvateľ má svoje slovo a môže ním veci meniť.

Nech sa stane kauza PKO príkladom toho ako sa veci majú riešiť. Trojuholník mesto , obyvatelia, developer.
Nech správne rozhodnutie mestského zastupiteľstva bojovať ďalej za zachovanie PKO, vyrieši celý problém tak aby sme z neho vyšli so vztyčenou hlavou.

PKO za svoj posledný rok hospodárenia a fungovania ostala pár miliónov korún v pluse. Financie na rekonštrukciu sa nájdu. Lepšie pomalými krokmi rekonštruovať ako developerovi platiť ročne niekoľko tisíc eur za prenájom haly.

Chceli by sme poďakovať iniciatíve Bratislava otvorene, ktorá sa asi najviac zaslúžila o zviditeľnenie kauzy, o zapojenie verejnosti a vytvárania tlaku na mesto.

Vypracovali taktiež štúdiu ( Katka Šimončičová ml. a Zuzka Žúžiová ), vizualizualizácie, pri ktorých ukázali že aj napriek súčasnému stavu sa priestor so svojím veľkým potenciálom dá pekne skrášliť, začleniť do kultúrneho života centra Bratislavy a urobiť ho zaujímavým, frekventovaným, ukázať tak verejnosti že nie len predstavy developera vyzerajú zdanlivo pekne.

Viac sa dozviete na stránke http://www.pko.estranky.sk





Zasadnutie začína o 8.30 v zrkadlovej sieni v Pricmaciálnom paláci. Prídme vyjadriť svoj názor a pozorovať či mestské zadstupiteľstvo koná tak ako by malo. Verejnosť môže ku konkrétnemu bodu rokovania diskutovať 3 minúty.

Veríme že sa rozhodne o zachovanie PKO a tým ďalší boj s investorom.

nedeľa, 19. júna 2011

Verejné priestory


V centre mesta nastala zmena. Doslova zo dňa na deň.  Zmena ktorá spríjemnila, zútulnila priestor.  O čo vlastne ide? Jedná sa o problém verejných rozľahlých priestorov v Bratislave, prevažne námestí. No povedzte sami, ktoré námestie je podľa Vás naozaj krásne? Vaše najobľúbenejšie. Námestie ktoré sa od ostatných zásadne líši a tým si získava Vaše sympatie. Námestie, ktoré nie je iba rozľahlým voľným priestorom.

Niektorý svojho favorita majú, u niektorých je ale výber nie úplne jednoznačný. Malo by to byť Hlavné námestie, pretože je hlavné a má za sebou obrovskú históriu, alebo veľké Hviezdoslavovo, prípadne SNP alebo námestie Mieru? 

Žiadne z nich doteraz nevyčnievalo z radu, až napokon po dlhej zime, kedy boli všetky prevažne nevyužívané prišli do mesta Kvety. Zámerne písané s veľkým K, pretože sú pravými tvorcami atmosféry, vizáže a tým aj našej spokojnosti. Pokiaľ sú v kochlíkoch, je dobre, sú dokonca aj na lampách, čo vytvára tiež pozitívny dojem no najväčšmi vzhľad ovplyvňujú kruhové sústredné kochlíky ťahajúce sa až do výšky skoro 2 metrov. Hotová pyramída rozličných voňavých farieb.

Spočiatku sa tieto kvetiny nachádzali iba na Kapucínskej a Primaciálnom námestí. No týždeň dozadu boli vo veľkom množstve uložené aj na Hviezdoslavovo námestie. Je ich naozaj veľa. V trojrade, ktorý vytvárajú rozrezali námestie na viacero malých celkov. Celkový dojem majestátnosti sa teda vytratil, vzhľad je menší a útulnejší. Kvetiny navodzujú blízkosť prírody a demonštrujú jej krásu, že mesto nie je od prírody separované, umelo vytvorené. Malo by byť tvorené v súlade s ňou.

No nie iba nová flóra tvorí silný dojem. Tak ako zvyčajne aj tento rok môžeme na tomto námestí uvidieť zopár inštalácií, sôch. Najzaujímavejšiou z nich je kovová doska v pravom uhle pripevnená na podvozok vlaku ktorá sa týči do výšky 8 metrov.

Svojou dĺžkou sa Hviezdoslavovo námestie člení na 3 časti. Prvou je úsek od Rybného námestie až po pódium pri Americkej ambasáde. Druhou od Hviezdoslava a fontány po SND a treťou časťou je chodník popri podnikoch od Sochy Christiana Andersena až po Mc.Donalds.

Na tomto príklade môžeme vidieť, že je niekedy lepšie veľký priestor rozkúskovať a dodať mu tým útulnosť, charakteristiku a heterogenitu.
Hviezdoslavovo námestie je definitívne najkrajším námestím v Bratislave.

sobota, 28. mája 2011

Urobme si mesto akým ho chceme mať

Organizátorky akcie Network v Cvernovke nás pozvali prezentovať sa formou statického stánku. Ďakujeme za pozvanie, príležitosť sme využili.
Pýtali sme sa okoloidúcich čo by oni na Bratislave bez ohľadu na peniaze alebo zrealizovateľnosť zmenili, bolo to aj hlavnou aktivitou z našej strany. Na papier prilepený na stenu sa zbieral nápad po nápade, niektoré známe, niektoré nie a pri niektorých sme sa naozaj pousmiali. Ďakujeme všetkým, ktorí svoj názor vyjadrili, nápady sme zachovali a prepisali do elektronickej podoby.

Urobme si mesto akým ho chceme mať
- Čistota
- Flóra
- Tolerancia
- Bicykle
- Kiná do ulíc
- Prístup k Dunaju
- Street art
- Hudba do ulíc
- Vybudovanie nábrežia po celej šírke na oboch stranách
- Lepšie využitie Starej tržnice
- Realizácia projektu Vysuté záhrady
- Cyklistická cesta z Devína do centra
- Realizácia projektu Ten-T - električka v Petržalke, vlak , Starý most
- Vybudovanie Vydrice
- Zlepšenie dopravnej situácie
- Viac peších zón zo súčasných ulíc v centre určených pre autá - Štúrová ulica
- Vybudovanie nadchodu nad Staromestskou ulicou - Námestie od hradieb až po Židovskú ulicu
- Starý most určený pre peších
- Sprístupnenie mestských hradieb
- Radšej na korzo ako do nákupných centier
- Menej pasivity, viac pohodlia
- Zrenovovanie historických budov
- Vrátenie parku na Hlavné námestie
- Stojany na bicykle
- Viac lavičiek rôzneho vzhľadu
- Kvalitný územný plán
- Vrátiť Bratislavu 50 rokov dozadu
- Viac dažďu
- Metro v Bratislave


Aspoň štvrtina z týchto návrhov sa rieši, veľa z nich bude aj úspešná, dúfame ale že bude úspešnosť a možnosť realizácie bude čoraz väčšia a väčšia. Bratislava je a môže byť ešte krajším miestom.
Vítame nové návrhy

pondelok, 23. mája 2011

Street Sessions Bratislava - Euro štyridsať

V dnešnej uponáhľanej dobe má málokto čas a chuť zastaviť sa na ulici a prehodiť pár slov s človekom, ktorému sa asi v živote nedostalo toľko šťastia ako jemu. Dalo by sa to jednoducho ospravedlniť zaneprázdnenosťou, nestíhaním do práce, meškaním na poradu.. No v skutočnosti to má všetko na svedomí ľahostajnosť a pasivita ľudí. Ľahšie, ako prejaviť záujem, je hneď bezdomovcov odsúdiť a prehlásiť, že si za to všetko môžu sami. Prečo sa však nezaujímať bližšie? Prečo nespoznať osudy týchto ľudí a nepokúsiť sa im pomôcť?
Preto vznikli krátke filmy „euro štyridsať.“ Našou snahou je, aby si na základe rozhovorov s bezdomovcami ľudia uvedomili, že častokrát zdanie klame. Pre nás „opitý bezďák“ môže byť sčítaný človek, ktorý má za sebou mnoho utrpenia, sklamaní a nejaké závažné okolnosti ho nakoniec dostali na ulicu.
My okoloidúci častokrát prechádzama okolo predavača Nota Bene, aj nám ho je ľúto, no povieme si, že máme momentálne málo drobných v peňaženke a že si ten výtlačok kúpime možno niekedy inokedy. Ideme ďalej a vzápätí na stojaceho muža úplne zabudneme. Netušíme však, že tento muž na tom mieste možno stojí už celé hodiny, nepredal ani jeden časopis, bolia ho nohy a niekde ho už očakáva manželka s malým dieťaťom. Mávli sme rukou a ľahostajne prešli. Tých pár drobných sme minuli nasledujúci deň na kávu z automatu, či na niečo sladké. Ani si neuvedomíme, že sme mohli namiesto kávy zachrániť jeden život. Samozrejme, že našich euro štyridsať nevytrhne niekoho z úplnej biedy, no môže to byť jediný šťastný moment, ktorý ho v ten deň postretol. Čo my pokladáme za obrovské neúspechy, ktoré nás mohli počas dňa postihnúť? Že sa na nás v práci vybúril nahnevaný šéf? Že v reštaurácii nemali jedlo, ktoré sme si chceli objednať? Že náš obľúbený tím nevyhral svetový šampionát? V porovnaní s problémami týchto ľudí sú to skutočne banality.
V našich videách kladieme bezdomovcom pár možno nie tak jednoduchých otázok, ako sa na prvý pohľad zdá. Nepýtame sa ich na vek, rodinu, bývanie a na iné vecné veci. Chceme sa skôr niečo dozvedieť o ich pocitoch, názoroch a túžbach. Stretli sme sa už aj s ľuďmi, ktorí vyslovene nechceli hovoriť o svojej minulosti. Buď bola natoľko bolestivá, že sa na ňu radšej ani nechceli rozpamätávať, alebo, ako povedal Dante Alighieri, žiadna bolesť sa neznáša horšie ako spomienky na šťastie v dobe nešťastí.
My ako jednotlivci nemôžeme pre týchto ľúdí urobiť veľmi veľa. Rozhodli sme sa však nakrútiť videá, aby spoločnosť trochu zmenila pohľad na ľudí bez domova, aby si uvedomili, že aj oni majú svoje záľuby, spomienky, priateľov, srdce.

 

Kristína Kačániová 
Tomáš Kaša

utorok, 17. mája 2011

Dá sa, keď sa chce

Na 2 týždne trvajúce majstrovstvá sa Bratislava pripravovala rovnako dlho, ani nie dva týždne. Napriek tomu dopadlo všetko relatívne v poriadku. Problémy, ktoré sa občania snažili vyriešiť už dávno, či už je to špina v meste, bezdomovci, nedostatok zelene alebo kvalitná kultúra sa za tento krátky čas, 2 týždne, vyriešil. Akokeby tieto problémy doteraz nikto nebral na vedomie. Veď koho zaujíma ako sa vlastne cíti Bratislavčan v Bratislave? Ide naozaj iba o chvíľkové divadlo, prezentáciu do sveta, vytvorenie vyhovujúcich podmienok pre turistov nech majú príjemné dojmy? Nie je to tak celkom zvrátené?

A ako sa u nás vlastne cítil turista? Nejde ani tak o prvé dojmy z Hlavnej stanice alebo letiska či už rovno vzhľadu mesta. Mesto samo o sebe he určite klenotom, nedá sa naň pozerať bez úsmevu. Kde tu je nelogicky postavená novostavba alebo obrovská 4 prúdová cesta. No nebol by to sám o sebe problém.
Čo turisti, ktorí sa prišli do mesta zabaviť videli? Boli to prevažne ďalší turisti. Dnes už moc nieje v trende mesto navštevovať. Ľudí tam je síce dosť, no sú t väčšinou tie isté osoby, jednoducho nie je príťažlivé.
Ako teda mohol turista spoznať pravú tvár Slovenska keď poriadne Slovákov nevidel? Slovenskú kultúru mohli vidieť akurát tak v tradičných reštauráciach, ktoré často hladali, no myslím, že silné spomienky na Bratislavu nemajú. Ako by sa tu mohli cítiť príjemne keď sa tu necíti úplne ako doma ani samotný obyvateľ.

Mesto vzhliada na Viedeň, snaží sa od nej zobrať si príklad. Mesto s najvyššiou úrovňou a spokojnosťou zo života. Je to práve preto, pretože sa Viedeň stará primárne o svojich, je ale otvorená aj ostatným.
Za tieto dva týždne sme v Bratislave videli ako sa dá okolie zmeniť keď sa chce. či už je to Trnavské mýto, vymalované koše, kvetiny. Snaď sa toto tempo po MS nespomalí, aj keď pravdepodobne spomalí. Snaď bude mesto ochotné spolupráce a diskusie s verejnosťou.
Jedná vec nepustí. Musí sa vyriešiť dopravná situácia, nech je v centre áut málo. Nielen málo, nech sa autá cítia v menšíne oproti chodcom. Nech pochopia že centrum je pre chodcov, nech vodiči sami vystúpia a idú na bicykli alebo pešo. Pokiaľ sa tento problém nevyrieši, nebude nikdy spokojný každý občan.

Trnavské mýto
Pressburg gardening

nedeľa, 1. mája 2011

Bojkot nákupným centrám

Majáles a hokejové majstrovstvá dokázali a vytvorili v Bratislave niečo, čo tu doteraz nebolo. Mesto žije, konečne, a nie len ku večeru a cez zápasy, jeto po celý deň. či už sú v meste koncerty alebo výstavy a pouliční umelci, alebo len usmievaví obyvatelia a turisti, Bratislava je niečim iným , niečim na čo mala predpoklad, čo je v súčasnosti realitou.

Ľudia sú v uliciach. Miesto nákupných centier uprednostňujú korzo. Prečo to ale doteraz bolo naopak? Umelovytvorené podmienky pre pohodlné nakupovanie neboli na Slovensku tradíciou. Ľudia si to ale obľúbili, bolo to niečo nové, zaváňalo to štýlom západných štátov.  Kvôli nim ale Bratislava stratila svojskosť, stala sa mestom rovnakým ako mnohé iné.

Tisícky turistov, fanúšikov ale aj Bratislavčanov v meste, máme jedinečné podmienky na sociálny experiment.. Výsledky sú už jasné, pokiaľ sa budeme naďalej zdžiavať v nákupných centrách miesto ulíc Bratislavy, duch mesta a jedinečnosť vymrú. Kde sú tie časy keď sme išli v meste do pekárne s príjemným komunikatívnym pekárom ako predavačom a následne do mäsiarne? V potravinách máme všetko pokope, napĺňa nás takýto život? Život človeka patriaceho do obrovského vreca bez svojskosti a jedinečnosti?

Povedzme nie, nechceme navštevovať, relaxovať, zabávať sa, nakupovať, socializovať sa v centrách ako Aupark, Avion, Palace, Tesco Lamač a mnoho iných. Príkladom rovnováhy medzi životom pouličným a masovým nákupným je iba Eurovea, ktorá vďaka dobrej polohe a krásnemu nábrežiu naozaj stojí za to.

Keď do kina tak nie Palce Cinemas ale Nostalgia, Mladosť, FK 35 mm
Keď kníkupectvo tak nie Panta Rhei v Auparku ale na Poštovej , Martinus na obchodnej a Artforum na Kozej. ( je jasné že Panta Rhei je rovnaké, jeho okolie ale nie:) )
Keď kávička tak nie v strede obrovskej budovy ale zašitá v príjemných uličkách.
Keď kultúra tak jedine na mieste s históriou a nie kvôli nalákaniu návštevnosti.
Keď stretnutie a socializácia tak v centre.
Keď oddych tak v parku a nie pri nakupovaní.


Zdržujme sa v nákupných centrách iba z nevyhnutnosti, je to priama pomoc a rozvoj života v ulicach BA.Bojkotujeme súčasnému zaužívanému štýlu života väčšiny Bratislavčanov. Mesto bude také, akým ho obyvateľia chcú. Chceme ho takéto?

Podporujme stav v Starom meste- preľudnenosť, radosť, tolerancia,kultúra a spokojnosť.

Pokiaľ človek navštevuje shopping centrá častejšie ako centrum, a centrum pomaly ani nepozná, je to obrovská chyba. Takýto ľudia naozaj sú, stiahnutí prúdom.
Skúsme to zmeniť.

pondelok, 18. apríla 2011

Pressburg Gardening III.

Milí priatelia Prešporku.
V spolupráci s magistrátom sa podarilo zohnať 1000kusov sadeníc rôznych druhov kvetín. Je to naozaj veľká suma a preto potrebujeme vašu pomoc.
V STREDU 20.4 O 15.00 sa stretávame na ŠAFARIKOVOM NÁMESTÍ, oproti Komenského univerzite, kde sa začne s vysádzaním, následne sa prejde pred budovu SNG a na námestie SNP pod Manderlák ( vysoká budova oproti mekáču ). Kvetinky ktoré nám ostanú poslúžia ešte na výsa...dzbu na predstaničnom námestí, ktoré sme pred týždňom zrevitalizovali.
ALE POZOR, TO NIEJE VŠETKO :) v stredu sa použije z celkového počtu 1000 sadeníc "iba" 300.

NAJVäČŠIE dobrovolnícke sadenie flóry SA USKUTOČNÍ 26.4 V UTOROK PO VEĽKEJ NOCI O 15. 00 . Stretávame sa na Kamennom námestí kde budeme sadiť najprv d betónových kochlíkov pri električovej trati ( nielen sadenie ale aj skrášlenie ) a následne na Kapucínskej, kde je dlhý mramorový kochlík, absolútne nevyužitý.
Dokopy sa v utorok bude sadiť 700 sadeníc, vaša pomoc bude veľmi dôležitá. Netreba nosiť žiadne kvetinky ako doteraz, iba vodu, prípadne zeminu-substrát.

Veľmi sa na vás tešíme a dúfame že spolu zmeníme tvár Bratislavy na nespoznanie :)


 Info ku strede 20.4 foto vyššie


Event na FB    http://www.facebook.com/home.php?sk=group_136600929732141&ref=notif&notif_t=group_activity#!/event.php?eid=204651822890982

utorok, 12. apríla 2011

Zmena z hodiny na hodinu

Hlavná stanica sa dá upratať, no aj bez odpadkov na zemi má stále status špinavého miesta, kde sa ľudia zdržiavajú naozaj iba ak musia. Pokiaľ sa nezmení táto povesť, nemôžeme od ostatných očakávať, že si ju budú vážiťa nebudú ničiť alebo špiniť.

Prioritou je teda zmeniť jej povesť.

Dnes ľudia po príchode na Predstaničné námestia nevidia iba špinu a nevkusné graffitti všade navôkol, do očí im udrie malá trávnatá terasa, ktorá sa od ostatného odlišuje hlavne farbou ale aj živou a láskyplne zasadenou flórou. Táto zmena zo dňa na deň udiera do očí, možno vyčarí úsmev, možno dokonca zmení postoj ku pasivite v meste. Pokiaľ to tak bude, akcia je úspešnou.

Prinášame fotky PRED a PO.





Photo by Adam Jakubička


Podporujeme a držíme palce všetkým, ktorí sa podobným spôsobom budú snažiť zmeniť okolie zo všedného na príjemné.

štvrtok, 7. apríla 2011

Guerilla Gardening II. Predstanične námestie

Hnutie Pressburg embassy by vás rado pozvalo na tohtoročnu prvú hromadnú akciu Guerilla Gardening. Akcia sa uskutoční v sobotu 9.4 o 15.00 na chodníku na Predstaničnom námestí pod Hlavnou vlakovou stanicou, viac info- foto.

Pár týždňov pred začiatkom Hokejových majstrovstiev tak skrášlime priestory pred Hlavnou stanicou, ktoré su dnes vo veľmi dezolátnom stave. Tieto prietory majú v sebe veľký potenciál, ktorý ale nieje využívaný. Budeme veľmi radi ak sa akcie zúčastní čo najviac ľudí, takisto budeme radi ak donesiete nejaké tie kvietky alebo semiačka poprípade ihličnany a spoločne revitalizujeme tento priestor.
Akcia neposlúži iba pre lepší dojem z Bratislavy pre turistov, vlaková stanica je veľmi frekventovaným miesto. Bohužial dnes pri každom prechode cez predstaničné námestia iba ľudia krútia hlavou, tak sa stretnime a zmeňme to.

grafika: Adam Jakubička

pondelok, 4. apríla 2011

Nie je nám jedno ako to tu vyzerá

Pokiaľ sa mesto nevie postarať o to ,aby sa v ňom cítili obyvatelia dobre, musia sa chopiť iniciatívy samotní Bratislavčania. Načo nám sú trávnaté plochy ktoré sú naozaj iba tým a ničím viac? Slúžia možno psom, no aký človek by si ľahol na trávu ktorá je jednak veľmi riedka, jednak zašpinená ale hlavne nie je považovaná za miesto kúsku vzácnej prírody, iba za umelú nedokonalú výzdobu. Tento postoj je potrebné zmeniť. Špiníme svoje okolie a potom frfleme aká je Bratislava škaredá oproti ostatným mestám. Hlavným problémom je ale naša mentalita, kto by dnes zdvihol zo zeme papierik? Jednoducho so povie že ich je aj tak priveľa a prejde ďalej. Následne je nespokojný s prácou miestneho úradu alebo magistrátu že nedokážu zabezpečiť čistotu v uliciach.

Kde je ale láska k Bratislave? Každý ju iba  využíva a nič jej nevráti. Hnutie Pressburg embassy vytvorilo akciu Guerilla Gardening, ktorá ma už dlhú tradíciu po celom svete. Je to forma aktivizmu kde vysádzanie kvetín v meste bez povolenia vyjadruje nespokojnosť s absenciou flóry, našim primárnym cieľom bolo ale vyvolanie rešpektu voči mestu, lásky ku mestu a pocitu mesto skrášľovať lebo je aj naše a bude také ,akým ho urobíme my. Na facebooku sme založili event ktorź trvá od začiatku apríla po máj. Vyzvali sme ľudí aby išli do ulíc a vysadili si kvetinku, urobili tak mesto "prírodnejším". Pridalo sa zatiaľ 160 ľudí, ktorí zdieľajú rovnakú myšlienku.

V sobotu 2. apríla sme sa s nakúpenými kvetinkami z miletičky a starou hlinou a substrátmy z dedkovej záhradky stretli s neurčitým plánom čo ďalej. Keďže sme toho nemali veľa, snažili sme sa využiť to čo najefektívnejšie, teda zasadiť niekam kde je naozaj veľa ľudí. Presunuli sme sa na korzo kde sme na Zelenej ulici vybrali poškodenú kachličku, nasypali dnu zeminu a zasadili tri sirôtky. Pokračovalo sa cez Kapitulskú, Laurínsku až sme nakoniec skončili na Hlavnom námestí. Vo všetkých prípadoch sme sa zamerali na poškodenú pešiu zónu, niekto by to mohol nazvať vandalizmom, je to ale upozornenie na rozbité chodníky. Rastliny v strede cesty vytŕčali a zaujali pozornosť, viacero ľudí sa pousmialo, pofotilo ale aj pozitívne ohodnotilo. Dokonca ani mestský policajti, ktorí sa na nás pozerali z 10 metrov nám nič neprišli povedať. Na konci dňa sme si s pocitom dobre vykonanej práce odfúkli, no prišlo nemilé prekvapenie, kvetiny na Zelenj ulici boli preč a kachlička na svojom mieste, ževraj po nich prešlo auto. No škoda, ostali ale ďalšie a najlukratívnejšia pred japonskou ambsádou na Hlavnom námestí.


Nemohol som uveriť keď som na ďalšie ráno išiel skontrolovať stav. Jediná Kapitulská ulica nebola poškodená, na Hlavnom námestí už nič nebolo. Či už to urobil podgurážený angličan alebo samotné mesto, sklamanie a hnev boli na mieste. No odradiť sme sa určite nedali, práve naopak. Fotodokumentáciou z akcie sme dúfam boli inšpiráciou pre ďalších a ďalších. Stačí naozaj málo. Navštívenie trhu alebo záhradkárskeho obchodu, nakúpenie semiačok alebo rovno kvetín, vyhliadnutie dobrého miesta a zasadenie. Pokiaľ ľudia budú vidiet, že si ostatní svoje mesto vážia, možno zmenia svoj postoj. Človek môže rozprávať aké su ostatné mestá od Bratislavy krajšie, otázkou je ale čo môže on sám urobiť pre to aby bol krajší práve Prešporok.

streda, 30. marca 2011

Guerilla Gardening

V posledných rokoch bolo v Bratislave trendom stavať novostavby na zelených miestach. Je to jednak chyba skorumpovaného magistrátu, mestských úradov ale aj absencie územného plánu. Odozva občanov nebola veľmi veľká, každý sa totiž zaujíma iba o svoje bezprostredné okolie. Spôsobila komunistická architektúra takmer úplné odstránenie flóry z nášho veľkomesta alebo to je iba problémom našej povahy? Hodnoty ľudí sa zmenili, pravdaže ide hlavne o peniaze. Niekto sa čuduje kde sa vytratila láska ku Bratislave, nevytratila sa ale natrvalo.

Pokiaľ sa neviem mesto náležite starať aj o tých pár trávnatých porastov a parkov čo tu máme, musia túto úlohu prevziať do vlastných rúk obyvatelia.
Nastala jar, a rastliny sa znovu začínajú prebúdzať k životu. Podmienky sú viac než vhodné, vlaha po zime a teplo a slnečné lúče. Existujúce rastilny v meste ale nevytvárajú pocit relaxu a estetickosti, je ich príliž málo a sú separované.
Priložme ruku k dielu. Stačí navštívenie Miletičky alebo záhradného obchodu, zakúpenie semiačok rastlín alebo rovno samotnej rastliny, vyhliadnutie si miesta, ktoré stojí za úpravu, zasadenie kvetiny a je vybavené. 
Či už ide o tulipány alebo chryzantémy, Bratislava si túto minimalistickú formu zdokonalenia zaslúži.
Pretvorme Prešporok na mesto v ktorom sa naozaj cítime príjemne ako doma a ukážme aj zahraničným turistom počas majstrovstiev hokeja, že niesme žiadna betónová džungľa.

Prelomme bratislavský syndróm nestarania sa o vlastné okolie, frflanie nad tým aké je naše mesto škaredé a urobme konečne niečo už aj my.



Čas: kedykoľvek

Miesto: Kdekoľvek