štvrtok, 24. februára 2011

Huslista z pochodu


Podchod na Hodžovom námestí je veľmi frekventovaným miestom. Denne tadiaľ prejdú stovky, možno tisíce ľudí. Prestavba bola dokončená pred približne dvoma rokmi, pribudli obchody, dokonca  dnes už celkom obľúbená kaviareň ale aj kultúra. Cez pracovné dni v týždni tam totiž hráva postarší huslista rómskeho pôvodu. Je veľmi talentovaný, zdvorilý a sympatický. Prispieť mu za jeho krásne hranie pár drobnými si aj napriek tomu že som študent nikdy neodpustím. Ľuďom často vyčarí úsmev na tvári a spríjemní deň. Je to tak aj u mňa a práve preto som sa rozhodol tohto pána vyspovedať, hlavne sa poďakovať za šírenie kultúry v meste.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
A: Dobrý deň volám sa Andrej Petrus z hnutia Pressburg embassy, v prvom rade by som sa vám chcel srdečne poďakovať za to že šírite kvalitnú hudbu do ulíc Bratislavy.

B: Ďakujem pekne, volám sa Biháry. Poďte, tu sa môžeme v kľude porozprávať. ( zaviedol ma do Tatra centra)

A: Mal by som na vás pár otázok ak dovolíte. V podchode hrávate už nejakú dobu, Prečo ste sa rozhodli práve pre hranie na ulici?

B: Viete na ulici som sa neocitol z vlastnej vôle, ešte tak pred 3 rokmi som mal vlastnú kapelu, hrával som na cimbale po kaviarňach tu v Bratislave. Ako náhle nám v jednej kaviarni skončila zmluva, posunula nás inému známemu do ďalšieho podniku. Fungovalo to pár rokov bez problémov, až do tej doby, kým sme nemali ísť kam hrať, skončili sa nám zmluvy a členovia kapely odišli z Bratislavy domov.

A: To je veľká škoda, mne osobne kaviarenská hudba v podnikoch chýba, zdá sa že ide majiteľom iba o zisk a nedbajú na pridanú hodnotu ich podniku. To je to čo sa ešte len musia naučiť aj keď už žijeme vo veľmi vyspelej dobe. Hovorili ste že ste hrali na cimbale, dnes ale vidím že sa živíte husľami a musím povedať že hráte naozaj vynikajúco. Vaša kapela sa rozpadla nadobro alebo ešte z času na čas hrávate?

B: S kapelou máme skúšky každý víkend, čiže sme stále aktívny, hrať na cimbal na ulici je veľmi ťažké, z hľadiska prenášania, viete cimbal stojí dobrých 250 000 korún, bál by som sa o neho, husle som si vybral práve kvôli ich praktickosti, nikdy predtým som na nich ale nehral, musel som sa to naučiť.

A: Viem si predstaviť že vaše prijmi v podnikoch s kapelou boli vyššie ako teraz, koľko vlastne denne na hudbe v Bratislave zarobíte? Dá sa z toho vyžiť alebo to robíte viac-menej pre radosť?

B: Tých peňazí nie je veru tak veľa ako bývalo, denne ale zarobím okolo 20 euro z čoho vyžiť viem, na ulici hrávam určite aj z radosti, je to ale ťažká práca, hlavne v tejto zime. Ruky mi zamŕzajú (ukazuje na svoju pravú ruku v ktorej drží sláčik), preto si robím prestávky tu v Tatra centre.

A: Tá zima musí byť nepríjemná to si ciem predstaviť, prečo ale hrávate práve v podchode, nemyslíte že na takom korze by ste zarábali viac?

B: V podchode hrávam už niečo cez pol druha roka a to práve kvôli tomu že je tu vynikajúca akustika (prvý moment kedy som si uvedomil že je to naozaj vynikajúci hudobník). Povolenie som si vybavil aj tu ale ja na korze kde hrávam v lete, tam pri tom veľkom kameni jak je podchod smerom na kapucínsku. Každé 2 mesiace si vybavujem povolenie, stojí to 13 euro, prvé mesiace keď som na ulici hrával ma policajti kontrolovali, teraz aj kebyže povolenie nemám, nebudú ho odo mňa vyžadovať, už sa navzájom poznáme. Ja som hudbu vyštudoval, študoval som aj harmóniu, hrávam tu najťažšiu hudbu, kaviarenskú, nikdy neviete čo od vás hospodský bude chcieť aby ste zahrali, napriek tomu som aj tak skončil na ulici.

A: Mňa ale naozaj teší že taký dobrý hudobník v uliciach Bratislavy vôbec hráva, je ich tu naozaj málo a neviem prečo. Ja len dúfam že okoloidúci dokážu oceniť to že na ulicí hrávate.

B: Viem zahrať veľmi veľa vecí či už Chopina alebo Straussa, Mozarta, najčastejšie ale hrávam krstného otca, ľudia to majú jednoducho radi. Stalo sa mi ale raz dokonca ja to že za mnou prišla mladšia dáma a pozvala ma na svadbu jej sestry, tak si to predstavte hral som v kostole tuto za Hodžovým námestím. To bolo niečo neskutočné, tá akustika. V Bratislave si ale umelcov nevážia tak ako inde. Keď sme cestovali do Maďarska , nemusel som sa o svoj cimbal ani starať, ľudia mi ho na vlak naložili aj vyložili tak si hudobníkov vážili. Hrávali sme s kapelou aj v Nemecku alebo Amsterdame, ten nočný život a tá čistota na uliciach ma ale desili, zľakol som sa a odišiel, na také niečo som nebol zvyknutý.

A: Ja vám teda držím palce, nech vám vyjde čo má a teším sa keď budete v lete hrávať na korze pesničky od Chopina alebo Straussa a vyčaríte tak úsmev na tvári viacerým ľuďom. Ďakujem pekne za rozhovor a prajem ešte pekný večer.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

To bol smutný príbeh vynikajúceho umelca, ktorý aj napriek svojmu talentu skončil na ulici, pritom možno ani neviem ako Bratislavu skrášľuje a ako jej dodáva vyššiu umeleckú hodnotu. Tomuto staršiemu pánovi udeľujem cenu KULTÚRNY PILIER PRESSBURGU, teším sa keď mu ju oficiálne odovzdám. Jeho životný príbeh môže byť pravou predlohou ako asi vyzerá v dnešnej dobe na Slovensku život umelca – nedoceneného a biedne, preto mu musia aspoň okoloidúci vyjadrovať podporu a vďaku keď samotná Bratislava nie.

6 komentárov:

  1. Ajja som bol vykolajený z jeho príbehu, absolutne som necakal nieco tak hlboké a smutné miestami. Ocenujem ale jeho entuziazmus, vysoko ocenujem.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Smutne veru ako musi zit takyto clovek. Pamatam sa nanho ked som raz prechadzal okolo podchodu a on zacal hrat krstneho otca, najlepsie zahranie krstneho otca ake som pocul, ani si nepamatam kedy mi niekto tak vylepsil den, ako vtedy on!
    Urcite by sa dal zorganizovat nejaky koncert kde spolu ucinkuju poulicni umelci ktori hraju kvalitnu hudbu, aby mohli vstupit do povedomia ludi nie ako zobraci ale ako genialni hudobnici.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Áno podobný koncert je nepochybne dôležité zorganizovať a Pressburg embassy sa bude snažit v tomto zmysle pouličných hudobníkov zviditeľniť (aj napriek tomu že ich je tak málo). Aspoň tento huslista je hudobným klenotom ulíc, oceniť ho naozaj treba.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. my by sme tiež chceli hrať na ulici , hráme akustickú hudbu z južnej a východnej Európy. nejaké rady?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pokial chcete hrat na ulici a vyberat peniaze je potrebne aby ste sa zaregistrovali na miestom urade, teda predpokladam Stare mesto- tam ti uz v informaciach povedia za kym mas ist. V Bratislave je sice malo poulicnych hudobnikov ale aj oni maju svoje miesto a svoj vyhradeny cas, takze sa dohodnete na mieste kde budete hravat pripadne miestach a plati sa poplatok pravdaze mestskej casti, myslim ze je to 13 eur na 2 mesiace, co je pocas leta a sezony turistickej celkom dobra investicia . Alebo na cierno a vyvarovat sa policii:) myslim ze sa to da vzdy vykecat pokial hrate dobre, ved ludia ocenuju ked sa niekto okolo nich stara a vytvorenie dobrej atmosfery:)

      Odstrániť